Euskaltzaindia. OEH. Orotariko Euskal Hiztegia
goiburua
sense-1
1.
(
L-côte-sar, BN, S; -oll S;
SP,
T-L),
koskoila (
Dv,
H (det.)),
kozkoil,
koskollo (
AN-larr),
koskail (
BN-baig)
Ref.:
Lrq (
-oll, oxítona);
Asp Leiz (
koskollo
);
EAEL
289
.
"
Koskoillak, barabillak"
SP.
"Testicule"
Dv, H, Lrq y T-L.
v. koskabilo
(3),
1 kuskuilu,
barrabil.
[Nikanor-ek] adar ausia katigaturik eukan lotsari zorroan, kozkoillean.
Erkiag BatB 97.
Oihaneko haltza / haren peko hartza. / Harek elkhiko deik bai / koskoilletako hatza.
Igela 3, 6 (ap. DRA
).
Koskoilak [...] lehertuak, errotik ateratuak [...] dituen abererik ez duzu Jaunari eskainiko.
Bibl Lev 22, 24 (Dv potroak, Ur barrabilak
).
azpiadiera-1.1
[Gizon] konkor, edo herbail, edo begi tatxadun, edo [...] koskoil lehertu.
Bibl Lev 21, 20.
azpiadiera-1.2
koskoila (-olla VocBN
→A).
"Scrotum, bourse à testicule"
VocBN
.
sense-2
2.
koskoila.
"Augusteum marmor, marmola uhin vel koskoilla duna, marmola uhinztátua, [...] koskoillátua
"
Urt III 179.
"Capillatura, ille ezpártzua, [...] ille koskoilla
"
Ib.
IV 176.