1.
(AN, L, B, BN, Ae, Sal, S, R; Aq 70 (R), Añ (AN), H (S), Arzdi Peces ; -pe AN-larr-ulz, B),
xipa (L, BN, S; Lecl, ArchVocGr, VocBN, Dv, H),
zipa (L-ain, B)
Ref.:
VocPir 494; Bon-Ond 145; A (txipa, xipa, zipa); Lh (xipa); Lrq; Iz Ulz (txípe), IzG (txipek), R 299; Izeta BHizt2 (txipe). Bermejuela; en gral., nombre aplicado a diversos peces pequeños de agua dulce. "Bermejuela" Añ. "Le fretin, l'ablette" Arch VocGr. "Véron, petit poisson" VocBN. "Ablette, able" VocPir. "Bermejuela. En B llaman txipa a la bermejuela de frente lisa, y axkalo a la que tiene ciertas púas en la frente" A. "Korkoiñak lau gisatakoak dirade: xipa, txikiena; korrokoin, aunditxoago [...] (L)" Ib. (s.v. korkoin). "(Phonixus loevis) [...]. También es (Cobitis taenia), pececillos de agua dulce, de la familia de los ciprínidos" Arzdi Peces. "Menu poisson d'eau douce (terme générique)" Lrq. Zünükian ikhusi jendiak, zaldiak, mandoak, manurgak ibilten txipak bezala gora behera herrekan. Egiat 166.
Gau guzian nekaturik ibiligára ta eztúgu lográtu txipa bát ére.LE( inBOEanm 1674 (voc.)
).
Arraintto bat ziren atzaman; / txipa beno handiago etzen. ArchFab 155.
Egun, xipak saretan bezala hatzeman ditut yende hek oro. ElsbLehE 136.
Orko latsetan txipa ta zapatariak baino ugariago dira emen catfish auek. AArdi 3.
Hor, agerian, / xipak lorian. Ox 126.
Ur-eskasez naski, / xipak akidurari / ezin ihardoki. Etcham 113.
Bai barbotan bai emen "txipak" izeneko arrai txikietan. AnabUsauri 107.
Xipa galdu behar izokinaren hartzeko.EZBB II 134.
azpiadiera-1.1
(Usado irónicamente). Lau kiloko zarbo bat altxatu du. Lanak izan dituela holako xipa baten biltzeko, ezin ukha. Herr 7-6-1956, 2.
azpiadiera-1.2
(L-côte ap. A),
xipa (SP, Dv). "Sorte de petit poisson de mer"SP.
"Muge"Dv.
"Mújol pequeño"A.
azpiadiera-1.3
"
Txipa bat bezala busti nüzü, je me suis trempé jusqu'aux os, litt. comme une chipe"Lh.
Cf. TXIPA EGIN, txipatu. Badukea irauteko gemenik aski, xipa bezala bustirik horxe baitago doidoi [pilotaria]?JEBur 31.